Перейти к главному меню навигации Перейти к основному контенту Перейти к нижнему колонтитулу сайта

Том 2021, № 4Выпуск №4 (июль)

Опубликован July 1, 2021

Статьи

  1. Formation of the hypertext corpus of educational dictionaries of the Russian language

    UDC 81`33(038)=161.1`4

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.027           

     

    Lesnikov Sergey V.,

    Сandidate of Philology, Associate Professor,

    Leading Specialist

    Institute of Linguistic Studies of the Russian Academy of Sciences

    e-mail: serg@lsw.ru

     

    This article discusses the construction of the terminological code of the Russian language in the form of information-search hypertext thesaurus. The code is developed in the form of a hypertext system in a nonlinear form, taking into account the relational, hierarchical and network paradigmatic relations through the implementation of syntagmatic relations in an interactive mode on a personal computer digitized lexicographic materials of the Russian language, which will allow on the basis of digital technologies through appropriate classification and systematization, digitalization and retrodigitization of dictionaries, reference books and encyclopedias and other lexicographic materials of the Russian language to structure, to systematize and unify the lexicographical material in a single body, thus providing operational input in a scientific turn with the purpose of optimization of scientific research in modern lexicography.

    Keywords: database, hypertext thesaurus, artificial intelligence, corpus lexicography, linguistics, metalanguage, information retrieval system, the Russian language, dictionary.

     

    References

    1. Verbitskaia L.A., Kazanskii N.N., Kasevich V.B. Nekotorye problemy sozdaniia natsional’nogo korpusa russkogo iazyka // NTI. Ser. 2: Informatsionnye protsessy i sistemy. Moscow: VINITI, 2003. No. 6. S. 2–8.

    2. Denisov P.N. Ocherki po russkoi leksikologii i uchebnoi leksikografii. Moscow: Izd-vo MGU, 1974. 253 s.

    3. Dubichinskii V.V. Teoreticheskoe i leksikograficheskoe opisanie leksicheskikh parallelei: avtoref. dis. … d-ra filol. nauk. Krasnodar, 1995.

    4. Dubichinskii V.V. Leksikografiia russkogo iazyka. Moscow: Flinta: Nauka, 2009. 432 s.

    5. Kozyrev V.A., Cherniak V.D. Slovo v sisteme slovarei russkogo iazyka. Leningrad: LGPI, 1989. 106 s.

    6. Kozyrev V.A., Cherniak V.D. Vselennaia v alfavitnom poriadke: ocherki o slovariakh russkogo iazyka. St. Petersburg: Izd-vo RGPU im. A.I. Gertsena, 2000. 356 s.

    7. Kozyrev V.A., Cherniak V.D. Leksikografiia russkogo iazyka: vek nyneshnii i vek minuvshii. 2-e izd., ispr. i dop. St. Petersburg: Izd-vo RGPU im. A.I. Gertsena, 2015. 631 s.

    8. Lebedeva S.V. Uchebnye slovari razlichnykh tipov v kul’turologicheskom aspekte: avtoref. dis. … kand. filol. nauk. Ivanovo, 2005. 213 s.

    9. Lesnikov S.V. Gipertekstovyi tezaurus elektronnykh uchebnikov obshcheobrazovatel’noi shkoly Rossiiskoi Federatsii / Tekhnologicheskoe obrazovanie v shkole i vuze: materialy mezhregional’noi nauch.-prakt. konf. (14–15 noiabria 2002 g.). Syktyvkar: KGPI, 2002. S. 151–153.

    10. Lesnikov S.V., Myznikov S.A. Tsifrovoi korpus akademicheskikh tolkovykh slovarei russkogo iazyka: algoritm razrabotki i sozdaniia // Izvestiia Rossiiskoi akademii nauk. Seriia: Literatura i iazyk. 2019. T. 78. No. 4. S. 13–24.

    11. Moldovan A.M. Pis’mo Minobrnauki Rossii ot 06.05.2013 No. 08-535 “O formirovanii kul’tury raboty so slovariami v sisteme obshchego obrazovaniia Rossiiskoi Federatsii (vmeste s Metodicheskimi rekomendatsiiami po formirovaniiu kul’tury raboty so slovariami shkol’nikov i pedagogov obshcheobrazovatel’nykh uchrezhdenii v tseliakh realizatsii polozhenii FGOS)”. URL: http://docs.cntd.ru/document/499025760.

    12. Petrushova O.L. Uchebnye slovari v mezhkul’turnoi kommunikatsii: avtoref. dis. … kand. filol. nauk. Iaroslavl’, 2009. 226 s.

    13. Potikha Z.A., Rozental D.E. Lingvisticheskie slovari i rabota s nimi v shkole. Moscow: Prosveshchenie, 1987. 128 s.

    14. Protchenko I.F. Slovari russkogo iazyka. Moscow: Izd-vo ROU, 1996. 128 s.

    15. Rozental D.E., Telenkova M.A. Slovar’-spravochnik lingvisticheskikh terminov. Moscow: Prosveshchenie, 1975. 399 s.

     

    Educational dictionaries of the Russian language

    Vvedenskaia L.A. Uchebnyi slovar’ antonimov russkogo iazyka. 2-e izd. Moscow; Rostov na Donu: MarT, 2006. 314 s.

    Vvedenskaia L.A., Kolesnikov N.P. Uchebnyi slovar’ omonimov russkogo iazyka. 2-e izd. Moscow; Rostov na Donu: MarT: Feniks, 2010. 256 s.

    Vvedenskaia L.A., Kolesnikov N.P. Uchebnyi slovar’ paronimov russkogo iazyka. Moscow; Rostov na Donu: MarT, 2005. 192 s.

    Gabuchan K.V. Uchebnyi tolkovyi slovar’ russkogo iazyka. Moscow: Russkii iazyk, 1988. 441 s.

    Gaibarian O.E. Shkol’nyi slovar’ trudnostei russkogo iazyka. Rostov na Donu: Feniks, 2011. 315 s.

    Denisov P.N., Morkovkin V.V., Novikov L.A. Prospekt uchebnogo slovaria sochetaemosti slov russkogo iazyka. Moscow: Izd-vo MGU, 1971. 43 s.

    Zotova S.V. Universal’nyi slovar’: kak pisat’ i govorit’ pravil’no? : 1–4 klassy. Moscow: AST-Press, 2015. 203 s.

    Ivanov I.S. Shkol’nyi slovar’ udarenii. Moscow: Tsentrpoligraf, 2010. 350 s.

    Kalashnikova A.F. Uchebnyi slovar’ naibolee upotrebitel’nykh frazeologizmov sovremennogo russkogo iazyka. Minsk: Vysheishaia shkola, 1991. 207 s.

    Kozlova N.A. Uchebnyi slovoobrazovatel’nyi slovar’ russkogo iazyka. St. Petersburg: Zlatoust, 2014. 816 s.

    Krysin L.P. Uchebnyi slovar’ inostrannykh slov. Moscow: Eksmo, 2010. 704 s.

    Lekant P.A., Ledeneva V.V. Shkol’nyi orfoepicheskii slovar’ russkogo iazyka. 5-e izd. Moscow: Prosveshchenie, 2013. 167 s.

    Lesnikov S.V. Slovar’ russkikh slovarei. Moscow: Azbukovnik, 2002. 334 s.

    Leksicheskaia osnova russkogo iazyka: kompleksnyi uchebnyi slovar’ / V.V. Morkovkin, N.O. Beme, I.A. Dorogonova i dr.; pod red. V.V. Morkovkina. Moscow: Russkii iazyk, 1984. 1167 s.

    Nikolina N.A. Shkol’nyi morfemnyi slovar’ russkogo iazyka. 4-e izd. Moscow: Russkoe slovo, 2013. 365 s.

    Panov V.T., Tekuchev A.V. Shkol’nyi grammatiko-orfograficheskii slovar’ russkogo iazyka: posobie dlia uchashchikhsia. 3-e izd., pererab. i dop. Moscow: Prosveshchenie, 1991. 286 s.

    Russkie poslovitsy i pogovorki: uchebnyi slovar’: okolo 2500 poslovits i pogovorok / V.I. Zimin, S.D. Ashurova, V.N. Shanskii, Z.I. Shatalova. Moscow: Shkola-Press: Pechatnoe delo, 1994. 318 s.

    Saiakhova L.G., Khasanova D.M. Uchebnyi tematicheskii slovar’: obshche-stvo. Ufa: Izd-vo Bashkir. un-ta, 1977. 167 s.

    Tabukhov Kh.K. Shkol’nyi obratnyi slovar’ russkogo iazyka: okolo 55 tysiach slov. Nal’chik: El’brus, 2008. 594 s.

    Filatova E.P., Maksimova N.V. Slavianizmy: uchebnyi etimologo-orfograficheskii slovar’: dlia uchashchikhsia 3–11 klassov. Novosibirsk: Novosib. in-t povysheniia kvalifikatsii i perepodgotovki rabotnikov obrazovaniia, 2005. 76 s.

    Shcherbashina I.V. Slovar’ sinonimov dlia uchashchikhsia nachal’nykh klassov. Maikop: Aiaks, 2001. 63 s.

     

  2. Genesis of the novelty thinking in Russian language Kabardinian literature of the 80s of the 20th century

    УДК 82=161.1=512.142

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.131   

     

    Тхагазитов Юрий Мухамедович,

    доктор филологических наук, ведущий научный сотрудник

    Институт гуманитарных исследований — филиал

    Кабардино-Балкарского научного центра РАН

    e-mail: yutkhag@gmail.com

    Казиева Альмира Магомедовна,

    доктор филологических наук, профессор кафедры словесности и

    педагогических технологий филологического образования

    Институт переводоведения и многоязычия

    Пятигорского государственного университета

    e-mail: kazieva@pgu.ru

    Узденова Фатима Таулановна,

    кандидат филологических наук, старший научный сотрудник

    Институт гуманитарных исследований — филиал

    Кабардино-Балкарского научного центра РАН

    e-mail: uzdenov0061_kbigi@mail.ru

     

    Предпринята попытка «перечитать-переосмыслить» романы русскоязычного кабардинского прозаика М. Эльберда «Страшен путь на Ошхамахо» и «Ищи, где не прятал» на уровне современного литературоведческого опыта. Авторы акцентируют внимание на сложном, многогранном переплетении единого в своей основе собственно национального и русскоязычного литературного процесса. Такой подход позволяет увидеть новые грани художественных и социокультурных взаимосвязей в эволюции романного мышления. Отмечено, что особый интерес русскоязычного романа к истории связан с проблемой выбора народом своей судьбы. Важнейшим мерилом в северокавказской русскоязычной романистике остается развернутое вглубь народное мироощущение: это обстоятельство подчеркивает важность ориентации кабардинской литературы 80-х годов ХХ в. на народную мифологию, адыгский этикет, цикл сказаний о Жабаги Казаноко, просветительство, творчество классиков кабардинской литературы Али Шогенцукова и А. Кешокова. В работе использован комплексный подход, сочетающий в себе элементы типологического, системно-целостного и историко-литературного анализа. Методы исследования: структурно-аналитический, синхронно-сравнительный, герменевтический.

    Ключевые слова: русскоязычная кабардинская литература, романы М. Эльберда, художественное сознание, национальный характер.

     

    Литература

    1. Тхагазитов Ю.М., Казиева А.М., Узденова Ф.Т. Литературный процесс 20–30-х гг. XX в. и становление творческой индивидуальности (на материале северокавказской поэзии) // Филологические науки. Научные доклады высшей школы. 2020. № 2. С. 110–114. DOI: 10.20339/PhS.2-20.110.
    2. Шогенцуков А.А. Сочинения. Нальчик: Эль-Фа, 2006. 541 с.
    3. Кешоков А.П. Собрание сочинений: в 44 т. М.: Художественная литература, 1981. Т. 1. 845 с.
    4. Эльберд М. Страшен путь на Ошхамахо. М.: Советский писатель, 1987. 384 с.
    5. Бахтин М.М. Вопросы литературы и эстетики. М.: Художественная литература, 1975. 502 с.
    6. Казиева А.М., Калабергенова А.К. Картина мира жанра и историко-поэтический процесс // Университетские чтения — 2016: материалы конф. ПГЛУ. 2016. С. 31–36.
    7. Ногмов Ш.Б. История адыхейского народа. Нальчик: Кабардино-Балкарское книж. изд-во, 1958. 240 с.
    8. Эльберд М. Ищи, где не прятал. Нальчик: Эльбрус, 1990. 341 с.

     

  3. Cognitive and pragmatic characteristics of the poem genre (based on the material of M.Yu. Lermontov’s poem “Borodino” in Russian and English)

    УДК 821.161.1-1

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.062                    

     

    Семенова София Новиковна,

    кандидат филологических наук,

    доцент кафедры английского языка в профессиональной сфере

    Кубанский государственный университет

    e-mail: sofiya.semenova75@yandex.ru

     

    Работа посвящена комплексному когнитивно-прагматическому изучению стихотворения как жанра на материале произведения М.Ю. Лермонтова «Бородино» на русском языке и двух переводных работ на английском языке, выполненных современными переводчиками Робин Каллсен (Robin Kallsen) и Д. Бен-Лемешевым. Проведен сравнительно-сопоставительный анализ сходств и различий лексико-семантических компонентов текста оригинала произведения М.Ю. Лермонтова «Бородино» c двумя вариантами перевода. Определено основное терминологическое и смысловое содержание произведения. Выявлены и классифицированы имена существительные и имена прилагательные. Приведена классификация примеров лексики, выбранных с помощью сплошной выборки из текста стихотворения. Выделены и интерпретированы метафоры во всех вариантах изучаемого материала. Установлено, что в стихотворении поэтом сообщается больше информация, чем та, которая обусловлена лексико-грамматическим значением структуры предложения. Информативное, смысловое приращение составило имплицитный смысл высказываний автора, заложенных им в стихотворении. В ходе исследования использованы сравнительно-сопоставительный, классификационный, интерпретационный методы и метод количественного подсчета.

    Ключевые слова: стихотворение «Бородино», М.Ю. Лермонтов, классификация, анализ, имплицитность, когнитивный, содержание, метафора, перевод.

     

    Литература

    1. Лермонтов М.Ю. Избранное. Ереван: Советакан грох, 1985. 352 с.

    2. Бородино (Borodino) / М.Ю. Лермонтов, Robin Kallsen // Lyrics translate. URL: https://lyricstranslate.com/ru/бородинo-borodino-rhyming.html (20.05.2020).

    3. Лермонтов М.Ю. Бородино. 1837 // Стихи.Ру. URL: https://stihi.ru/2012/01/22/2674 (20.05.2020).

    4. Рогачевская М.С. Жесткая проза поэзии: стихи не-гения, перевод не-носителя… // Вестник Российского университета дружбы народов. Серия: Теория языка. Семиотика. Семантика. 2018. Т. 9, № 3. C. 564–574.

    5. Караулов Ю.Н. Предисловие. Русская языковая личность и задачи ее изучения // Язык и личность. М.: Наука, 1989. С. 3–8.

    6. Семенова С.Н. Тезаурус жанра рассказ как произведение художественной литературы (на материале рассказов Дж. Лондона «Безмолвие» и «Сын Волка» на английском, армянском и русском языках) // Филологические науки. Научные доклады высшей школы. 2017. № 2. С. 28–37. DOI: 10.20339/PhS.2-17.028.

    7. Шаззо Ш.Е. Художественное своеобразие адыгейской поэзии // Научный вестник Кубанского госуниверситета. 2015. № 1 (1). С. 107–111.

    8. Вышенская Ю.П. Стилистические традиции и новшества эпохи поэтико-прозаического единства (на материале английской словесности XIV–XV веков) // Вестник Российского университета дружбы народов. Серия: Теория языка. Семиотика. Семантика. 2018. Т. 9, № 4. C. 812–830.

    9. Большой энциклопедический словарь. 2-е изд., перераб. и доп. М.: Большая российская энциклопедия; СПб.: Норинт, 2002. 1456 с.

    10. Кунина Н.Е., Пасюкова О.А. Прилагательное как компонент субстантивных фразеологизмов русского и английского языков // Общественные науки. 2016. Т. 2, № 6. С. 163–172.

    11. Джусупов Н.М. Концентрация средств выдвижения в поэтическом тексте. Ст. 2 // Вестник Российского университета дружбы народов. Серия: Теория языка. Семиотика. Семантика. 2018. Т. 9, № 2. C. 379–387.

    12. Гюлумян Л.К. Метафорическая концентрация света и тьмы в художественном мире Л. Андреева // Общественные науки. 2016. Т. 2, № 6. С. 74–82.

    13. Комлев Н.Г. Компоненты содержательной структуры слова. М.: КомКнига, 2006. 192 с.

    14. Мироненко С.А. Передача на иностранный язык игры слов, основанной на обыгрывании фразеологического единства // Дискурсивное пространство: эволюция и интерпретация. 2006. С. 106–108.

    15. Семенова С.Н. Имплицитность косвенных высказываний (на материале художественных текстов американских и английских авторов) // Известия Южного федерального университета. Филологические науки. 2015. № 4. С. 140–144.

    16. Divjak D., Levshina N., Klavan J. Cognitive linguistics: looking back, looking forward // Cognitive Linguistucs. 2016. Vol. 27, no. 4. P. 447–463.

  4. Poetics of the experiment: M. Gorky's unfinished novel “The dream”

     

    UDC 821.161.1-32

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.113

     

    Primochkina Natalia N.,

    Doctor of Philology,

    Leading Researcher

    Gorky Institute of World Literature of the Russian Academy of Sciences

    e-mail: nprim47@yandex.ru

     

    The article raises the question of Gorky as the Creator of a new aesthetic reality. The author shows his desire to overcome the spiritual and creative crisis of the early 1920s, which arose as a result of the tragic events of the First world war and the Russian revolution, and to update his creative method by including elements of modernist art: symbolism, impressionism, and the avant-garde. As an example, the author analyzes Gorky’s little — known unfinished novel “The Dream” (1923), it is shown that the writer widely used the key principle of modernist art-estrangement in its poetics. With this technique, the writer managed to create a text in which dream and reality, reality and illusion were artfully mixed and almost indistinguishable. The technique of detachment also helped Gorky to penetrate deeply into the spiritual world of his heroine and show the depicted reality through the eyes of a naive teenage girl.

    Keywords: M. Gorky, “Dream”, poetics, estrangement, reality, illusion, children’s thinking and language.

     

    References

    1. Gorky M. Polnoe sobranie sochinenii. Pis’ma: v 24 t. Moscow: Nauka, 1997–2019.

    2. Chukovsky K. Dve dushi M. Gorkogo. Leningrad: Izd-vo “A.F. Marks”, 1924.

    3. Khodasevich V. Gorky // Khodasevich V. Sobr. soch.: v 4 t. T. 4. Moscow: Soglasie, 1997. S. 151–182.

    4. Berberova N. Kursiv moi: avtobiografiia. Moscow: Soglasie, 1996. 734 s.

    5. Bykov D.L. Gorky. Moscow: Molodaia gvardiia, 2016. 292 s.

    6. Polonsky V. Gorky i kul’tura modernizma // Maxim Gorky: rossiiskie ideologicheskie konteksty i ital'ianskie realii: sb. materialov konferentsii k 150-letiiu so dnia rozhdeniia Maxima Gorkogo. Rome, 2020. S. 23–42.

    7. Borisova L.M., Belova E.A. Avangardnoe v poetike “Zhizni Klima Samgina” // Russkaia rech’. 2017. No. 1. S. 33–38; No. 2. S. 14–20.

    8. Shklovsky V. O teorii prozy. Moscow: Sov. Pisatel’, 1983. 385 s.

    9. Lichnaia biblioteka A.M. Gorkogo v Moskve. Opisanie: v 2 kn. Kn. 1. Moscow: Nauka, 1981. 412 s.

    10. Gorky M. Polnoe sobranie sochinenii. Khudozhestvennye proizvedeniia: v 25 t. Moscow: Nauka, 1968–1976.

    11. Gorky M. Polnoe sobranie sochinenii. Varianty k khudozhestvennym proizvedeniiam: v 10 t. Moscow: Nauka, 1974–1982.

     

     

  5. Normative context in contemporary German media

    UDC 82-92=112.2

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.049                 

     

    Slesarev Alexey G.,

    Candidate of Philology,

    Faculty of Journalism

    Lomonosov Moscow State University

    e-mail: alexej_slessarew@mail.ru

     

    Socially significant ideas about the individual, his cultural and social ties, his rights and freedom are clearly formulated both in the EU Charter and in the basic law of the Federal Republic. However, it would be logical to take into consideration some criteria of social normality and compliance with the society in which certain legal norms operate. Such social normative context covers all social institutions, includes the ideas about the world and individual of all social groups, and has an inverse effect on the mentality of each individual in every field of activity, including the media sphere. The influence of the normative context affects not only the structure of information content, the way of broadcasting, the specifics of forms and types, but also characterizes the entire media system — within a particular region, country or union of states. The normative context must be necessarily determined by the individual’s idea of national self-identification; social environment; cultural landscape and geographical area; the vision of rights and freedoms. Without taking these important criteria into account, the fact of the German media system’s adherence to the Western values and European rights, and the country’s high rating in respect to civil liberties do not explain the specifics of German journalism.

    Keywords: cultural area, social ties, rights and freedoms, criteria of normality, journalism, normative context.

     

    References

    1.         Autoren erzählen: Heinrich Böll. URL: https://www.youtube.com/watch?v=ZhWXP-PTLHY (27.01.2021).

    2.         Bredow R. Das wahre Geschlecht // Der Spiegel 30/2000. URL: https://www.spiegel.de/spiegel/print/d-16961411.html (20.01.2021).

    3.         Die Reichsflagge: Was ist das? URL: https://www.youtube.com/watch?v=2rjklhH5Me8&t=44s (30.01.2021).

    4.         Djahangard S., Ziegler J.-P. Fragt mal was anderes! // DIE ZEIT.  2017. 24 Mai (Nr. 22). URL: https://www.zeit.de/2017/22/diskriminierung-herkunft-migration-frage (25.01.2021).

    5.         Hein J. Herr Jensen steigt aus. Roman. München; Zürich: Piper, 2006.

    6.         Hoppe R. Gruß aus der Küche // Der Spiegel. 2012. Nr. 48. URL: https://magazin.spiegel.de/EpubDelivery/spiegel/pdf/89801846 (22.01.2021).

    7.         Kurbjuweit D. Kinder der Stille // Der Spiege. 2014. Nr. 46. URL: https://magazin.spiegel.de/EpubDelivery/spiegel/pdf/130223296 (22.01.2021).

    8.         Meier K. Journalistik. München: Konstanz, 2013.

    9.         Proteste gegen Sexualkunde. Wer sind die “besorgten Eltern”? // Spiegel Panorama. 2015. 12 Feb. URL: https://www.spiegel.de/lebenundlernen/schule/besorgte-eltern-und-ihr-seltsamer-protest-gegen-sexualkundeunterricht-a-1017578.html (25.01.2021).

    10.       Schneider W. Harmloser Sonderling // Neue Züricher Zeitung. 2006. 16 Dez.URL: https://www.nzz.ch/articleECXGY-1.83643#register (25.01.2021).

    11.       Schulte L. Ein drittes Land Konrad. Das Sprachlustmagazin. DUDEN, 30.08.2018.

    12.       Sußebach H. Wo kommst du eigentlich her? // DIE ZEIT. 2017. 11 Mai (Nr. 20). URL: https://www.zeit.de/2017/20/rassismus-identitaet-integration-hautfarbe-herkunft (25.01.2021).

    13.       Treisman D. The return: Russia’s journey from Gorbachev to Medvedev. New York, 2011.

    14.       Urteil: Eltern müssen Sexualkunde in Grundschule hinnehmen // PRO: Christliches Medienmagazin. 2018. 19 Jan. URL: https://www.pro-medienmagazin.de/paedagogik/2018/01/19/eltern-muessen-sexualkunde-in-grundschule-hinnehmen (25.01.2021).

    15.       Warum Eltern keine sexuelle Vielfalt im Lehrplan dulden? // Focus Online. 2014. 17 Okt. URL: https://www.focus.de/familie/schule/neue-protestwelle-rollt-an-warum-eltern-keine-sexuelle-vielfalt-im-lehrplan-wollen_id_4209449.html (25.01.2021).

    16.       Weiler J. Im Reich der Pubertiere. Hamburg, 2016.

    17.       Wir geben nicht auf! // AfD Alternative für Deutschland Lied. URL: https://www.youtube.com/watch?v=xJYUWYZLIkw (26.01.2021).

    18.       V Germanii za otkaz posylat’ shkol’nikov na uroki po polovomu vospitaniiu roditeliam grozit tiur’ma // Pervyi kanal. 2014.25 sentiabria. URL: https://www.1tv.ru/news/2014-09-25/33817-v_germanii_za_otkaz_posylat_shkolnikov_na_uroki_po_polovomu_vospitaniyu_roditelyam_grozit_tyurma (20.01.2021).

    19.       Zhiznevsky I.B. Mekhanizmy vliianiia sredstv massovoi informatsii: priemy informatsionnykh vozdeistvii. URL: https://cyberleninka.ru/article/n/mehanizmy-vliyaniya-sredstv-massovoy-informatsii-priemy-informatsionnyh-vozdeystviy/viewer (26.01.2021).

    20.       Zadorin I.V. Informatsionnoe vozdeistvie SMI i izmenenie elektoral’nykh orientatsii: analiz zavisimosti. Moscow, 2000.

    21.       Slesarev, A.G. Aktualizatsiia svobody v natsional’nom kul’turnom kontekste (k voprosu o russko-nemetskikh sootvetstviiakh) // Sbornik statey XVIII Mezhdunarodnoi konferentsii “Rossiia i Zapad: dialog kul’tur”, 23–24 iiunia 2016 g. Vyp. 18, ch. II. Moscow, 2016.

    22.       Kharari Iu.N. Sapiens: kratkaia istoriia chelovechestva. Moscow, 2016.

     

  6. The image of a Russian noble lady in the poetry of Charles de Lin

    УДК 82.133.1(493)-1

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.100             

     

    Чиркин Сергей Александрович,

    кандидат исторических наук,

    доцент кафедры истории и философии

    Вятский государственный агротехнологический университет

    e-mail: s_tchirkin@mail.ru

     

    Рассмотрен цикл стихотворений принца Шарля де Линя (1735–1814), посвященных русским женщинам екатерининской эпохи. Новизна исследования состоит в том, что эти стихотворения до сих пор не исследованы и не изданы на русском языке. Представлено описание связей принца де Линя с Россией. Дан перечень стихотворных посланий «русского цикла». Приведена информация о личностях адресатов — представительниц высшей (титулованной) российской аристократии второй половины XVIII и начала XIX в. Указаны обстоятельства создания отдельных стихотворений, обусловившие их патетику. Предложена жанровая классификация произведений: мадригалы, стихи в альбомы, шутливые песенки. Приведенные цитаты свидетельствуют о созданном принцем де Линем собирательном образе великосветской русской дамы конца эпохи Просвещения. В нем причудливо сочетаются величественность, кокетство, благочестие, учтивость и художественный вкус. При всей неповторимой индивидуальности каждого адресата перед нами предстает олицетворение красоты и нежности, утонченности и благородства. Идеализированный в целом взгляд просвещенного бельгийца на российское высшее общество той эпохи, когда эмансипация и космополитическое воспитание дворянок насчитывали уже более столетия, имеет определенное историческое значение и заслуживает внимания в свете диалога двух культур.

    Ключевые слова: Шарль де Линь, Россия, поэзия, аристократия, женщины.

     

    Литература

    1. Русская старина: ежемесячное историческое издание. СПб., 1870–1918. Т. 1–175.

    2. Строев А.Ф. Те, кто поправляет Фортуну. Авантюристы просвещения. М.: Новое литературное обозрение, 1998. 398 с.

    3. Mélanges militaires, littéraires et sentimentaires. Vienne; Dresden, 1795–1811. Vol. 1–34.

    4. Русские портреты XVIII и XIX столетий: издание великого князя Николая Михайловича. СПб., 1905–1909. Т. 1–5.

    5. Миранда Ф. Путешествие по Российской империи / пер. с исп. М.: Наука/Интерпериодика, 2001. 109 с.

    6. Улюра А.А. Век восемнадцатый: «новое издание русской женщины, несколько дополненное и исправленное…» // Российские женщины и европейская культура: материалы V конференции, посвященной теории и истории женского движения. СПб.: Санкт-Петербургское философское общество, 2001. C. 56–66.

    7. Татищев С.С. Из прошлого русской дипломатии. СПб., 1890. 320 с.

    8. Вигель Ф.Ф. Записки: в 2 кн. Кн. 1. М.: Захаров, 2003. 608 с.

    9. Свирида И.И. Метаморфозы в пространстве культуры. М.: Индрик, 2009. 317 с.

  7. Commercial creolized texts in the language space of the modern city (based on the material of the names of enterprises in the service sector of Vladivostok)

    UDC 81.161.1`42:659.1

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.003      

     

    Krinitskaya Marina Yu.,

    Candidate of Philology, Associate Professor,

    Associate Professor of the Russian Language Department

    Vladivostok State University of Economics and Service

     е-mail: Marina.Krinitskaya@vvsu.ru

     

    Tyurin Pavel M.,

    Candidate of Philology, Associate Professor,

    Associate Professor of the Russian Language Department

    Vladivostok State University of Economics and Service

    е-mail: tyurin.pavel1@vvsu.ru

     

    Article is devoted to studying of commercial creolized texts (CCT), that stand out in the communicative space of the modern Russian city. The article analyzes and describes the types of CCT presented on the business signs (evidence from enterprises of the restaurant business and clothing and footwear stores in Vladivostok) in terms of their structure and the nature of the use of verbal and non-verbal means. It is paid attention to modern approaches to the description of proper names in the context of their use in the nomination of various commercial objects and note that this area of linguistic science has not yet developed a one term for designation of this type of proper names. Nomination of commercial objects in our days is almost impossible without the use of creolizing elements, and even quiet color and absence of light oт signs of shops and enterprises of the restaurant business can be considered as a certain nominator’s strategy. In this regard, the study of the names of commercial enterprises is impossible without the analysis of non-verbal means. The analysis of the structure of the characterized units shows that very often non-duplicating images are used in the structure of the CCT, which are designed to formation of certain associations in perception of receiver, often due to a certain understatement or intended concealment by the sender his intensions. It is concluded that the different structural types of CCT in trading and services represent linguistic facts: borrowing, hypertextuality, intertextuality and globalization.

    Keywords: commercial creolized text, onomastics, proper noun, ergonym, appellative vocabulary, borrowing, intertextuality, hypertextuality.

     

    References

    1.         Kryzhanovskaia V.A. Sovremennyi ergonim: sotsiokul’turnyi aspect // Russkii iazyk i onomastika v polikul’turnom obrazovatel’nom prostranstve Iuga Rossii i Severnogo Kavkaza: problemy i perspektivy: sb. materialov XI Mezhdunar. nauch. konf., posviashch. pamiati zasluzhennogo deiatelia nauki Adygei i Kubani, prof. R.Iu. Namitokovoi. Maikop, 2017. S. 281–284.

    2.         Solovyev A.N. Urbanonim kak onomasticheskii termin: postanovka problem // Uchenye zapiski. 2018. T. 25. S. 198–203.

    3.         Krinitskaya M.Iu. Naimenovaniia predpriiatii restorannogo biznesa v iazykovom prostranstve goroda (na materiale g. Vladivostoka) // Baltiiskii gumanitarnyi zhurnal. 2018. T. 7, no. 1 (22). S. 97–100.

    4.         Romanova T.P. Evoliutsiia tipov reklamnykh imen v istorii russkoi ergonimii // Vestnik SamGU. 2009. No. 3 (69). S. 174–180.

    5.         Sorokin Iu.A., Tarasov Iu.F. Kreolizovannye teksty i ikh kommunikativnaia funktsiia // Optimizatsiia rechevogo vozdeistviia. Moscow: Nauka, 1990. S. 180–186.

    6.         Kazak M.Iu., Makhova A.A. Mediateksty v aspekte teorii intertekstual’nosti i pretsedentnosti // Nauchnye vedomosti Belgorodskogo gosudarstvennogo universiteta. Seriia: Gumanitarnye nauki. 2011. No. 24 (119). Vyp. 12. S. 175–182.

    7.         Khachmafova Z.R., Volodina O.V. Intertekstual’nost’ kak stileobrazuiushchaia kategoriia zhenskogo mediateksta // Otkrytoe znanie. URL: http://scipress.ru/philology/articles/intertekstualnost-kak-stileobrazuyushhaya-kategoriya-zhenskogo-mediateksta.html (18.11.2020).

    8.         Tyurin P.M. Russkii i kitaiskii iazyki v elektronnoi kommunikatsii // Vestnik Cherepovets. gos. un-ta. 2016. No. 3. S. 61–65.

    9.         Soboleva O.V. K probleme opredeleniia poniatiia “gipertekstual’nost’” // Vestnik Cheliabin. gos. un-ta. Filologiia. Iskusstvovedenie. 2014. No. 7 (336). Vyp. 89. S. 72–75.

    10.       Shariffulin B.Ia. Iazykovoe prostranstvo, iazykovoi byt i kommunikativnaia sreda goroda // Iazyk goroda: materialy Mezhdunar. nauch.-prakt. konf. (8–9 noiabria). Biisk: BPGU im. V.M. Shukshina, 2007. S. 45–51.

    11.       Podolskaya N.V. Slovar’ russkoi onomasticheskoi terminologii. Moscow: Nauka, 1988. 192 s.

    12.       Russkii semanticheskii slovar’. Tolkovyi slovar’, sistematizirovannyi po klassam slov i znachenii / pod obshch. red. N.Iu. Shvedovoi. URL: https://www.slovari.ru/default.aspx?s=0&p=355 (18.11.2020).

    13.       Starikova G.N, Chang Khoang Tkhi Khong. Trofonimy (restoronimy) kak osobyi tip ergonimov (na materiale imen zavedenii obshchestvennogo pitaniia Moskvy) // Vestnik Tomskogo gos. un-ta. Seriia: Filologiia. 2017. No. 47. S. 72–87.

    14.       Kitaisko-russkii, russko-kitaiskii onlain-slovar’. URL: www.cidian.ru (18.11.2020).

    15.       Guseinova N.A. O funktsionirovanii ekzotizmov v sovremennoi rossiiskoi ergonimii // Vestnik MGOU. Seriia: Russkaia filologiia. 2012. No. 2. S. 24–29.

    16.       Samsonova E.S. Funktsionirovanie inoiazychnykh sredstv v ergonimii // Vestnik TGPU. 2010. Vyp. 6 (96). S. 16–20.

    17.       Kostomarov V.G. Iazykovoi vkus epokhi. St. Petersburg: Zlatoust, 1999. 320 s.

     

  8. Linguistic markers of represented speech in science fiction novels: a polyphonic approach

    UDC 81`42

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.088                        

     

    Demina Elena Anatolyevna,

    Candidate of Philology, Associate Professor

    of the Foreign Languages with a Course of Latin Department

    Altai State Medical University

    e-mail: demelena7@mail.ru

     

    This paper aims to investigate the linguistic aspect of represented speech in the novel “The Martian Chronicles” by Ray Bradbury within the framework of M. Bakhtin’s concept of polyphony. The article provides a classification of linguistic signals of voices, determines their frequency, types of represented speech, the number of voices. The results of the study show that fragments with represented speech in the novel are few; as a rule, there are two voices in them. In other passages, despite the presence of several voices, the dialogical perspective is not expressed. Moreover, one linguistic marker can be simultaneously a lexical, syntactic and graphic signal; ideological markers creating a slight polyphonic effect. Syntactic means, being the most frequent ones, convey the perception of the character and form Bradbury’s special narration style.

    Keywords: represented speech, polyphony, voices, linguistic markers.

     

    References

    1. Bajdikova N.L. Formal’no-stilisticheskie kharakteristiki sposobov peredachi chuzhoi rechi (na materiale angloiazychnykh khudozhestvennykh proizvedenii) = [Formal and stylistic characteristics of discourse representation modes in English fiction] // Nauchnyi dialog = [Scientific Dialog]. Ekaterinburg, 2018. No. 3. P. 19–31. (In Russian).
    2. Bakhtin M.M. Problems of Dostoevsky’s poetics. Theory and history of literature. University of Minnesota press, 2013. Vol. 8. 384 p. URL: https://books.google.ru/books?id=MkXAzSbkU8QC&pg=PA6&lpg=PP1&focus=viewport&hl=ru&output=html_text/ d (20.09.2019).
    3. Bakhtin M.M. The dialogic imagination: four essays / M. Holquist (ed.). University of Texas Press, 2010. 480 p.
    4. Banfield A. Narrative style and the grammar of direct and indirect speech // Foundations of Language. 1973. Series 10. No. 1. P. 1–39.
    5. Blinova O.A. Nesobstvenno-pryamaya rech’ ili vnutrennij monolog: k probleme razgranicheniya = [Free indirect speech or internal monologue: on problem of differentiation] // Filologicheskie nauki. Voprosy teorii i praktiki = [Philological Sciences: Issues on Theory and Practice]. 2015. No. 2, part 1. P. 37–40. (In Russian).
    6. Blinova O.A. Nesobstvenno-priamaia rech v angliiskom iazyke: evolutsia vzgliadov v zapadnoi lingvistike (1912–2012) = [Free indirect discourse in English: evolution of Theories in European and American linguistics (1912–2012)] // Vestnik Novosibirskogo gosudarstvennogo universiteta. Lingvistika i mezhkul’turnaia kommunikatsiia = [The Herald of Novosibirsk State University. Linguistics and Cross-Cultural Communication]. 2012. Series 10. No. 2. P. 93–102. (In Russian).
    7. Bradbury R. The Martian chronicles. London: Harper Collins Publishers, 1995. 320 p.
    8. Cohn D. Narrated monologue: definition of a fictional style // Comparative Literature. 1966. Vol. 18, no. 2. P. 97–112.
    9. Lyubimova E.A. Izobrazhennaia vnutrenniaia rech’ sviashhennosluzhitelia v strukture romana Grema Grina “Sila i Slava” = [Priest’s represented inner speech in the structure of G. Greene’s novel “The Power And The Glory”] // Filologicheskie nauki. Voprosy teorii i praktiki = [Philological Sciences: Issues on Theory and Practice]. 2018. No. 8. Р. 120–125.
    10. Masayuki T. Polyphony in fiction: a stylistic analysis of Middlemarch, Nostromo, and Herzog / Peter Lang (ed.). Bern, 2008. 328 p.
    11. Pascal R. The dual voice. Free indirect speech and its functioning in the 19th century. Manchester University Press, 1977. 150 p.
    12. Robinson A. In theory Bakhtin: dialogism, polyphony and heteroglossia // Ceasefire. 2011. URL: https://ceasefiremagazine.co.uk/in-theory-bakhtin-1/ (30.10.2019).
  9. Translation of the culture-specific vocabulary in the Yakut heroic epic olonkho into Russian and English (based on the material of olonkho “Nurgun Bootur the Swift” by P.A. Oyunsky)

    УДК 81`25=512.15=161.1=111

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.018          

     

    Лукачевская Лилианна Анатольевна,

    студентка кафедры стилистики якутского языка

    и русско-якутского перевода

    Северо-Восточный федеральный университет имени М.К. Аммосова

    e-maill: lyalyalukach@gmail.com

    Собакина Ирина Владимировна,

    кандидат филологических наук, доцент,

    доцент кафедры стилистики якутского языка и русско-якутского перевода

    Северо-Восточный федеральный университет имени М.К. Аммосова

    e-mail: ivs1977@mail.ru

     

    Безэквивалентная лексика в текстах эпических произведений, выражающая особенность культуры народа, создает определенные трудности при переводе. В работе проанализирован перевод безэквивалентной лексики олонхо «Нюргун Боотур Стремительный» П.А. Слепцова на русский и английский языки. Собрано и сгруппировано 825 примеров на основе классификации С. Влахова и С. Флорина, выделены следующие группы: имена собственные, реалии, фразеологизмы, обращения, междометия, звукоподражания. Результаты анализа перевода позволили определить, что наиболее часто используемыми способами являются транскрипция при переводе имен собственных, реалий и междометий; описательный перевод при переводе имен собственных и реалий в качестве комментария к тексту, а также в некоторых случаях при переводе реалий, фразеологизмов и обращений в самом тексте; приближенный перевод при переводе обращений, фразеологизмов и звукоподражаний. В рассматриваемых переводах сохранен национальный колорит и специфика языка оригинала, способы перевода используются приблизительно в одинаковом количестве для каждой группы безэквивалентной лексики.

    Ключевые слова: безэквивалентная лексика, перевод, олонхо, имена собственные, реалии, фразеологизмы, обращения, междометия, звукоподражания.

     

    Литература

    1. Петрова Т.И. Типология перевода якутского эпоса олонхо на русский язык. Якутск: ИПК СВФУ, 2010. 140 с.
    2. Илларионов В.В. Эпическое наследие народа саха. Новосибирск: Наука, 2016. 344 с.
    3. Самотик Л.Г. Лексика современного русского языка: учеб. пособие. М.: Флинта, 2017. 510 с.
    4. Влахов С., Флорин С. Непереводимое в переводе. М.: Международные отношения, 2009. 328 с.
    5. Салимова Д.А. Двуязычие и перевод: теория и опыт исследования. М.: Флинта, 2012. 280 с.
    6. Илюшкина М.Ю. Теория перевода: основные понятия и проблемы: учеб. пособие. М.: Флинта, 2017. 84 с.
    7. Сапогова Л.И. Переводческое преобразование текста. М.: Флинта, 2016. 317 с.
    8. Фатюхин В.В. Особенности перевода звукоподражаний и междометных глаголов: на материале русского и английского языков. М., 2000. 184 с.
    9. Тарасова З.Е. Фонологические и фоносемантические аспекты перевода якутских эпических текстов на русский и английский языки: автореф. дис. … канд. филол. наук. Якутск, 2013.
    10. Филиппова Н.И. Собственные имена персонажей в якутском эпосе олонхо: структура и семантика: автореф. дис. … канд. филол. наук. Якутск, 2000.
    11. Казакова Т.А. Практические основы перевода. English↔Russian. СПб.: Перспектива: Союз, 2008. 320 с.
    12. Эргис Г.У. Очерки по якутскому фольклору. Якутск: Бичик, 2008. 408 с.
    13. Антонов Н.К., Коркина Е.И., Слепцов П.А. Саха билиҥҥи тыла. Морполуогуйа: устудьуоҥҥа аналлаах үөрэх кинигэтэ. Якутск: Бичик, 2009. 296 с.
    14. Нелунов А.Г. Якутско-русский фразеологический словарь. Новосибирск: Изд-во СО РАН, филиал Гео», 2002. Т. 2. 420 с.
  10. Lessons of stage art by V.V. Sladkopevtsev in the works of S.A. Yesenin

    УДК 82-94

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.137

     

    Шубникова-Гусева Наталья Игорьевна,

    доктор филологических наук,

    главный научный сотрудник

    Институт мировой литературы им. А.М. Горького РАН

    e-mail: shubnikova-gus@mail.ru

     

    Впервые проанализированы малоизвестные сведения о встречах С.А. Есенина с актером и известным театральным педагогом 1920-х гг. В.В. Сладкопевцевым. На основе теоретических положений и «последовательной росписи занятий», опубликованных в книге «Искусство декламации» (1910), а также известных на сегодняшний день документов и свидетельств современников раскрыта роль уроков сценического искусства Сладкопевцева в мастерстве, декламации и поэтическом творчестве Есенина. Показано, что общение со Сладкопевцевым и другими деятелями Общества возрождения художественной Руси оказало большое влияние на раскрытие природного актерского таланта Есенина, овладение им мастерством звучащего слова и актерского перевоплощения, на творческую эволюцию поэта, музыкальность и изобразительность его произведений, а также на теоретическое осмысление вопросов связи искусства с бытом русского народа.

    Ключевые слова: С.А. Есенин, В.В. Сладкопевцев, сценическое мастерство, декламация, синтез искусств, Общество возрождения художественной Руси.

     

    Литература

    1. Базанов В.Г. Древнерусские ключи к «Ключам Марии» // «Миф — фольклор — литература»: сб. ст. / под ред. В.Г. Базанова. Л., 1978.
    2. Браун Н. О Сергее Есенине // О Есенине. Стихи и проза писателей-современников поэта / вступ. ст. и сост. С.П. Кошечкин. М.: Правда, 1990. С. 388–400.
    3. Бухарова З.Д. «Краса» // Петроградские ведомости. 1915. 4 ноября.
    4. Вольпин Н.Д. Свидание с другом // Как жил Есенин. Мемуарная проза. Челябинск: Южно-Уральское книжн. изд-во, 1992. С. 220–353.
    5. Всеволодский-Гернгросс В.Н. Искусство декламации: науч.-популярное руководство. Л.: Изд-во книжного сектора ЛГОНО, 1925. 189 с.
    6. Есенин С.А. Полное собрание сочинений: в 7 т. / гл. ред. Ю.Л. Прокушев. М.: Наука: Голос, 1995–2001.
    7. Летопись жизни и творчества С.А. Есенина: в 5 т. / гл. ред. А.Н. Захаров; сост. В.А. Дроздков, А.Н. Захаров. М.: ИМЛИ РАН, 2005. Т. 3, кн. 1.
    8. Ломан Ю.Д. Федоровский городок // Воспоминания о Сергее Есенине / под общ. ред. Ю.Л. Прокушева. М.: Московский рабочий, 1965.
    9. Ломан Ю.Д. «Воспоминания крестника императрицы» (автобиографические записки) / Санкт-Петербургский фонд культуры. СПб., 1994. 144 с.
    10. С.А. Есенин в воспоминаниях современников: в 2 т. / вступ. ст., сост., примеч. А.А. Козловского. М.: Художественная литература, 1986. Т. 1. 511 с.; Т. 2. 446 с.
    11. Речи, произнесенные на открытии Института живого слова в 1918 году 15 ноября // Записки Института живого слова. 1919. № 1. С. 4–24.
    12. Сладкопевцев В.В. Искусство декламации с приложением статей М.С. Эрбштейна, В.В. Чехова, В.В. Сладкопевцева. СПб.: Изд-во журнала «Театр и искусство», 1910. Т. 3. 367 с.
    13. Солобай Н.М. Есенин и искусство декламации // Сергей Есенин и искусство / отв. ред. О.Е. Воронова, Н.И. Шубникова-Гусева. М.: ИМЛИ РАН, 2014. С. 259–289. (Серия «Есенин в XXI веке»).
    14. Студенцова Е.И. Встречи. Владимир Владимирович Сладкопевцев и Сергей Есенин // С.А. Есенин: материалы к биографии / отв. ред. Н.Б. Волкова; сост. Н.И. Гусева, С.И. Субботин, С.В. Шумихин. М.: Историческое наследие, 1992. С. 15–17.
    15. Шилов Л. Голоса, зазвучавшие вновь (Записки звукоархивиста-шестидесятника). М.: АЛЬДАОН: РУСАКИ, 2004.
    16. Юсов Н.Г. «С добротой и щедротами духа…»: дарственные надписи Сергея Есенина. Челябинск: Лит.-изд. артель «Алексей Казаков со товарищи», 1996. 366 с.

     

     

     

    Работа выполнена при финансовой поддержке РФФИ (проект № 20-012-00261).

     

  11. Ways to nominate characters in the tales of P.P. Bazhov

    УДК 811.161`37

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.070                      

     

    Щукина Дарья Алексеевна,

    доктор филологических наук, профессор,

    заведующая кафедрой русского языка и литературы

    Санкт-Петербургский горный университет

    e-mail: schukina_da@pers.spmi.ru

    Степанова Любовь Юрьевна,

    аспирант кафедры русского языка и литературы

    Санкт-Петербургский горный университет

    e-mail: s195095@stud.spmi.ru

     

    В работе рассмотрена номинация персонажей в сказах П.П. Бажова. Имена персонажей сказов изучены с точки зрения этимологии, символики, мифологии. Проанализирована семантика имен персонажей на основе текстов сказов П.П. Бажова, включенных в собрание сочинений писателя в трех томах («Медной горы Хозяйка», «Малахитовая шкатулка», «Каменный цветок», «Горный мастер», «Хрупкая веточка», «Железковы покрышки», «Две ящерки», «Сочневы камешки», «Травяная западенка», «Старых гор подаренье», «Иванко Крылатко», «Огневушка-Поскакушка», «Голубая змейка» и др.). Выявлены особенности ономастического пространства сказов, способы обозначения персонажей, которые изучаются в рамках ономастики. В ходе исследования использованы описательный метод (при обобщении теоретического знания по исследуемому вопросу), метод компонентного анализа (при интерпретации семантики названия персонажа), сравнительный метод (при сопоставлении персонажей для выявления их общих характеристик), метод классификации (при классификации имен персонажей). Имена персонажей сказов П.П. Бажова разделены на две группы и несколько подгрупп в зависимости от принадлежности персонажа к миру людей или к миру фантастических существ. Результаты исследования могут быть использованы для дальнейшего изучения специфики номинации персонажей сказов П.П. Бажова.

    Ключевые слова: сказ, ономастическое пространство, имя собственное, поэтоним, фольклор.

     

    Литература

    1. Суперанская А.В. Общая теория имени собственного. М.: URSS, 2019. 368 с.

    2. Калинкин В.М. Знакомьтесь: поэтонимология // Неофилология. 2017. Т. 3, № 1. С. 10–17.

    3. Литературная энциклопедия терминов и понятий / гл. ред. и сост. А.Н. Николюкин. М.: НПК «Интелвак», 2001. 1596 стб.

    4. Чудаков А.П. Сказ // Литературный энциклопедический словарь / под ред. В.М. Кожевникова, П.А. Николаева. М.: Советская энциклопедия, 1987. С. 382.

    5. Блажес В.В. П.П. Бажов и рабочий фольклор. Свердловск: Изд-во Уральского гос. ун-та, 1982. 104 с.

    6. Эйдинова В.В. О стиле Бажова // Известия Уральского государственного университета. 2003. № 28. С. 40–46.

    7. Ожегов С.И. Толковый словарь русского языка. М.: Азъ, 1999. 928 с.

    8. Ефремова Т.Ф. Новый словарь русского языка. М.: Русский язык, 2000. 1209 с.

    9. Бажов П.П. Собрание сочинений: в 3 т. Т. 1. М.: Правда, 1986.

    352 с.

    10. Швабауэр Н.А. Типология фантастических персонажей в фольклоре горнорабочих Западной Европы и России: автореф. дис. … канд. филол. наук. Екатеринбург, 2002.

    11. Приказчикова Е.Е. Каменная сила Медных гор Урала // Известия Уральского государственного университета. 2003. № 28. С. 11–23.

    12. Тресиддер Дж. Словарь символов. М.: ФАИР-ПРЕСС, 2001. 448 с.

    13. Сагалаев А.М. Урало-алтайская мифология: символ и архетип. Новосибирск: Наука, 1991. 155 с.

    14. Бажов П.П. Собрание сочинений: в 3 т. Т. 2. М.: Правда, 1986. 352 с.

    15. Бенуас Л. Знаки, символы и мифы. М.: Астрель: ACT, 2004. 160 с.

    16. Керлот Х.Э. Словарь символов. М.: REFL-book, 1994. 608 с.

    17. Славянская мифология: энциклопедический словарь / отв. ред. С.М. Толстая. М.: Международные отношения, 2011. 220 с.

     

     

    Работа выполнена при финансовой поддержке РФФИ (проект № 20-312-90053).

     

  12. Features of the nominative situation and principles of nomination in zoonomy

    UDC 811.161.1`37

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.033            

     

    Fedotova Tatyana V.,

    Doctor of Philology, Associate Professor, Professor

    of the Russian Language and Speech Communication Department

    Trubilin Kuban State Agricultural University

    e-mail: Fedotova66@mail.ru  

     

    The article attempts to structure the motivational side, as well as the principles of nomination in the formation of the zoonemic layer of onomastic vocabulary. From the point of view of the onomasiological approach, the onomastic nomination is analyzed in the aspect of modeling of the nominative situation, where the specific properties of zoonyms as one of the bits of the names of their own are taken into account. Terminological definition is carried out in connection with the polyemanticity of the term “zoonym”. It is concluded that the reconstruction of the nominative situation (initial motives of the nomination) allows to interpret it as much as possible in order to further use this information in the identification of associative relations. Factors that create a nominative situation when creating a zoonim have been identified. These include both linguistic and extralinguistic: the purpose of the nomination, the age of the nominee, phonetic features of the supposed onim, the inner world of man, associative connections, the influence of zoonimical stereotype. Each component in the nomination process affects the selection of a ready-made name or the creation of a new one in its own way. Synthesis of participation of factors in creation of a nominative situation when forming a zoonim allowed to formulate the basic principles of the nomination characteristic of area of a zoonimiya and also levels on which these principles are based (actually object, object and subject). The distribution of principles by named levels is reflected. It is concluded that the main principles are the nomination of an object by its properties; Nomination as a result of the intended effect of the perception of others; Nomination as a reflection of the inner world and the nominee 's interests, emerging associations; Nomination taking into account the scale of zoonomic stereotypes. It is concluded that the creation of zoonyms is the result of a conscious strategy of the nominee, which reflects the peculiarities of the national specificity of thinking and relevant associative ties in the process of creation.

    Keywords: onomasiology, zoonym, nominative situation, principles of nomination, motivology, zoonimical stereotype, associative connections.

     

    References

    1.         Kubriakova E.S. Nominativnyi aspekt rechevoi deiatel’nosti. Moscow, 2008. 160 s.

    2.         Gridina T.A. Etnosotsiokul’turnyi kontekst onomasticheskoi igry // Politicheskaia lingvistika. 2011. No. 1. S. 219–223.

    3.         Khakhalkina T.V. Nominatsiia nganasanskikh zoonimov // Vestnik TGPU. 2002. No. 1 (29). S. 49–54.

    4.         Rostova A.N. Metatekst kak forma eksplikatsii metaiazykovogo soznaniia (na materiale russkikh govorov Sibiri). Tomsk: Izd-vo Tomsk. gos. un-ta, 2000. 194 s.

    5.         Vendryes J. Iazyk (lingvisticheskoe vvedenie v istoriiu). Moscow: Sotsekgiz, 1937. 410 s.

    6.         Blinova O.I. Motivologiia i ee aspekty // Vestnik Tomsk. gos. un-ta. 2003. No. 277. S. 29–32.

    7.         Adilova A.D. Osnovy motivologicheskogo analiza. Kokshetau: Izd-vo Kokshetauskogo un-ta, 1999. 118 s.

    8.         Tsvetkova E.V. Motivatsionnye aspekty v toponimii (na materiale toponimii Kostromy) // Vestnik KGU. 2010. No. 2. S. 202–206.

    9.         Vorobyova I.A. Nekotorye voprosy onomasiologicheskogo aspekta toponimicheskogo slovoobrazovaniia // Onomasticheskoe i dialektnoe slovoobrazovanie Altaia. Barnaul, 1985. S. 4–16.

    10.       Iusifov Iu.G. Zoologicheskaia leksika azerbaidzhanskogo iazyka (na osnove ornitonimov): avtoref. dis. … kand. filol. nauk. Baku,1985.

    11.       Kanalash O.P. Dvoistvennyi aspekt zoonima v lingvokul’turologii // Lingua mobilis. 2009. No. 5. S. 91–94.

    12.       Podolskaya N.V. Slovar’ russkoi onomasticheskoi terminologii. Moscow: Nauka, 1978. 200 s.

    13.       Suprun V.I. Onomasticheskoe pole russkogo iazyka i ego khudozhestvenno-esteticheskii potentsial. Volgograd: Peremena, 2000. 172 s.

    14.       Petrukhina E.V. Russkoe proizvodnoe slovo kak kognitivnaia model’ interpretatsii iavlenii deistvitel’nosti // Russkii iazyk: istoriia, sud’by i sovremennost’. Moscow: MGU, 2001. S. 6–7.

    15.       Fedotova T.V. Universal’nost’ zoonimov v aspekte otrazheniia kartiny mira cheloveka // Filologicheskie nauki. Nauchnye doklady vysshei shkoly. 2018. No. 3. S. 23–28. DOI: 10.20339/PhS.3-18.023.

    16.       Kostomarov V.G. Iazykovoi vkus epokhi. Iz nabliudenii nad rechevoi praktikoi mass-media. St. Petersburg: Zlatoust, 1999. 320 s.

    17.       Kushneruk S.L. Denotativnyi i konnotativnyi aspekty funktsionirovaniia pretsedentnykh imen v rossiiskoi i amerikanskoi reklame // Lingvistika: biulleten’ Ural’skogo lingvisticheskogo obshche-stva. T. 13. Ekaterinburg, 2004. S. 146–155.

    18.       Nakhimova E.A. Pretsedentnye imena v massovoi kommunikatsii. Ekaterinburg: Izd-vo Ural’skogo gos. ped. un-ta, 2007. 207 s.

    19.       Nakhimova E.A. Kriterii pretsedentnosti imeni sobstvennogo // Vestnik LGU im. A.S. Pushkina. 2011. No. 1. S. 73–83.

    20.       Golev N.D. O prirode motivatsionnykh assotsiatsii v leksike russkogo iazyka // Izvestiia Altaiskogo gos. un-ta. Seriia: Filologiia i zhurnalistika. 1996. No. 2. S. 7–11.

    21.       Bazovyi slovar’ lingvisticheskikh terminov. Kiev: Izd-vo Gos. akademii rukovodiashchikh kadrov kul’tury i iskusstv, 2003. S. 19–20.

    22.       Zherebilo T.V. Slovar’ lingvisticheskikh terminov. Nazran’: Piligrim, 2010. S. 44.

    23.       Vasil’eva N.V. Onomasticheskie stereotipy i pretsedentnye imena: k sootnosheniiu poniatii // Iazyk. Obshchestvo. Soznanie: sb. st. Kazan, 2013. S. 12–25.

  13. Вооk as a genre: medieval tradition in Russian prose of 20th century (V.P. Astafiev, F.A. Abramov)

    UDC 821.161.1-3

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.123

     

     

    Bolshakova Alla Yu.,

    Doctor of Philology, Leading Researcher

    Gorky Institute of World Literature of the Russian Academy of Sciences

    e-mail: allabolshakova@mail.ru

     

    The author aims to observe the phenomenon of “thinking by books” which has been born in the verbal creativity of Medieval Russia and promoted in Russian literature of the XX century but has been little studied yet. A special attention is paid to the formation of the book genre by such writers as V.P. Astafyev (“The Last Bow”, “The King-Fish”, “Zatesi”) and F.A. Abramov (“The Pure Book”). To fulfill the tasks set, the author relies on both the provisions of medieval studies and the concepts of genre theorists and historians of modern Russian literature. Definition of “book” as a specific meta-genre; dialectics of the novel and book genres is considered. A special attention is paid to the processes of formation of the “book” by uniting text elements into a super-genre unity. The author shows how the free form of the “book”, consisting of chapters and stories, provides creative freedom to the author and allows, in the medieval spirit, to expand the original version adding new and new texts to it. The article substantiates the position of the “book” as a narrative consisting of seemingly separate, but cyclically connected chapters and parts. This is a meta-genre that is becoming and moving along with historical reality. In conclusion the author of the article draws a conclusion about the productivity of genre of the book in the Village prose as a leading literary direction of the second half of the twentieth century and marks a continuation of this tradition in contemporary Russian prose.

    Keywords: genre / meta-genre, book, genre tradition, Russian literature of the Middle Ages, Village prose, Astafiev, Abramov.

     

    References

    1. Dmitriev L.A., Likhachev D.S., Tvorogov O.V. Tysiacheletie russkoi literatury // Russkaia literatura. 1979. No. 1. S. 3–13.

    2. Golubkov M.M. Russkaia literatura XX veka: ucheb. posobie dlia akademicheskogo bakalavriata. 3-e izd., ispr. i dop. Moscow: Iurait, 2017.

    3. Bolshakova A.Yu. Srednevekovaia traditsiia v proze V.P. Astafeva // Problemy istoricheskoi poetiki. 2020. T. 18, No. 1. S. 342–366.

    4. Abramov F.A. Dusha i slovo. Razmyshleniia o literature, ob iskusstve, o slove i tvorchestve, o prizvanii i roli khudozhnika, o sud’be strany, naroda i cheloveka: stat’i, vystupleniia, besedy, interv’iu, zametki / sost. i avt. vstup. L.V. Krutikova-Abramova. Arkhangel’sk: Lotsiia, 2020.

    5. Demin A.S. Istoricheskaia semantika sredstv i form drevnerusskoi literatury (istochnikovedcheskie ocherki). Moscow: Izdatel’skii dom IaSK, 2019.

    6. Mikhailov A.V. Roman i stil’ // Teoriia literatury. T. III: Rody i zhanry (osnovnye problemy v istoricheskom osveshchenii). Moscow: IMLI RAN, 2003. S. 279–352.

    7. Povest’ vremennykh let // Pamiatniki literatury Drevnei Rusi. XI — nachalo XII vv. / sost. L.A. Dmitriev, D.S. Likhachev: v 12 vyp. Moscow: Khudozhestvennaia literatura, 1978. T. 1.

    8. Silaeva I.A. Razvitie knizhnoi kul’tury Sibiri kontsa XVI–XVII vekov: avtoref. dis…. kand. filol. nauk. Barnaul: AGU, 2010.

    9. Zavarkina M.V. Zhanr kak kategoriia poetiki (problemy, tendentsii, perspektivy) // Problemy istoricheskoi poetiki. 2020. T. 18, No. 1. S. 7–35.

    10. Bakhtina O.N. O zhanroobrazuiushchei roli tsiklizatsii v drevnerusskoi literature // Problemy metoda i zhanra: cb. nauch. st. Tomsk: Izd-vo TGU, 1989. Vyp. 15. S. 46–57.

    11. Gritsevskaia I.M. Chtenie i chet’i sborniki v literaturnoi kul’ture russkikh monastyrei XV–XVII vv.: avtoref. dis. …d-ra filol. nauk. Tomsk: Izd-vo TGU, 2013.

    12. Otkrovenie Sviatogo Ioanna Bogoslova. URL: https://bible.by/syn/66/20/.

    13. Astafev V.P. Sobranie sochinenii: v 15 t. Krasnoyarsk: Ofset, 1997–1998.

    14. Astafev V.P. Sobranie sochinenii: v 6 t. Moscow: Molodaya gvardiya, 1992.

    15. Abramov F.A. Chistaia kniga: sbornik / sost. U.I. Tropicheva, O.V. Kononova. Arkhangelsk: Lotsiia, 2015.

  14. “Hymn lyric-epic on driving out the French from the Fatherland” by G.R. Derzhavin as a prediction of the ideological turn of 1813–1815

    UDC 821.161.1-1

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.057                   

     

    Khaliullin Karim R.,

    Junior Researcher

    Institute of Russian Literature (Pushkin House)

    of the Russian Academy of Sciences

    e-mail: karim-ha@mail.ru

     

    Based on the analysis of the poem by G.R. Derzhavin “Hymn lyric-epic on driving out the French from the Fatherland”, the article demonstrates how this text predicted the changes in the state rhetoric and ideology of the Russian Empire in 1813–1815. Creating this text as an ideological poem and developing the motive of the Russian people there, Derzhavin left the civil understanding of it widespread in poetry during the Patriotic War in which people are recognized as an autonomous figure in history, independent of either the tsar or God and gave the motive a biblical dimension: opposition of Russia and France are compared to the ontological battle of divine and demonic forces. In “Hymn lyric-epic …” the idea of messianism of the Russian people sounds louder than in other modern poems. Moreover, Derzhavin's poem was one of the first, in which the plot of the Patriotic War of 1812 is clearly, voluminously and consistently set out: from the awakening of Napoleon (“Dragon or the serpentine demon”) to the final triumph of the Russians chosen by God and led by the archangel-like Mikhail Kutuzov, and the flight of the French emperor from the borders of the Russian Empire.

    Keywords: «Hymn lyric-epic on driving out the French from the Fatherland», G.R. Derzhavin, ideological poetry, messianism, Patriotic War of 1812.

     

    References

    1.         Korovin V.L. Derzhavin i 1812 god: o smysle i kompozitsii “Gimna liro-epicheskogo na prognanie frantsuzov iz Otechestva” // Izvestiia RAN. Seriia literatury i iazyka. 2012. T. 71, no. 6. S. 42–52.

    2.         Petrov A.V. “Gimn liro-epicheskii na prognanie frantsuzov iz Otechestva” (1813) G.R. Derzhavina (materialy k slovarnoi stat’e “Istoricheskoe soznanie Derzhavina” dlia “Derzhavinskoi entsiklopedii”) // Problemy istorii, filologii, kul’tury. 2009. No. 2 (24). S. 796–801.

    3.         Sobranie stikhotvorenii, otnosiashchikhsia k nezabvennomu 1812 godu / pod red. I.A. Aĭzikovoi, V.S. Kiselëva, N.E. Nikonovoi. Moscow, 2015. Ch. 1. S. 17–36.

    4.         Koshelev V.A. Gimn “Na prognanie”, ili “Apokalipsis pere-lozhit’” (o poetike pozdnego G.R. Derzhavina) // Problemy istoricheskoi poetiki. 2016. No. 14. S. 89–106.

    5.         Vatsuro V.E. Lirika pushkinskoi pory: “Elegicheskaia shkola”. St. Petersburg, 1994.

    6.         Pushkin A.S. Polnoe sobranie sochinenii: v 20 t. St. Petersburg, 1999. T. 1.

    7.         Altshuller M.G. Beseda liubitelei russkogo slova: u istokov russkogo slavianofil’stva. Moscow, 2007.

    8.         Derzhavin G.R. Sochineniia / s ob”iasnitel’nymi primech. Ia.K. Grota. St. Petersburg, 1866. T. 3. Ch. 3: Stikhotvoreniia.

     

    The work has been supported by RFBR (project No. 19-312-90009).

  15. I.A. Bunin: (in)variants of the memoir image

    УДК 821.161.1-94

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.106             

     

    Демидова Ольга Ростиславовна,

    доктор философских наук, профессор,

    профессор кафедры философии

    Ленинградский государственный университет им. А.С. Пушкина; профессор Международной программы МАРКА

    Европейский университет в г. Санкт-Петербурге

    e-mail: ord55@mail.ru

     

    На материале эмигрантских эготекстов (воспоминаний, дневников и писем) рассмотрена инвариантная парадигма представленного в них образа И.А. Бунина. В результате проведенного анализа сделан вывод о том, что структурно инварианты организованы на двух уровнях, основанных на различных критериях. Первый, разграничивающий экзистенциальную и художественную составляющие, объединяет инварианты «Бунин-писатель» и «Бунин-человек», при этом образ Бунина-человека строится на противопоставлении внешнего и внутреннего, публичного и приватного. На втором уровне, актуализирующем эстетическую и собственно творческую составляющие, противопоставлены традиционное и современное, реализм и модернизм как критерии оценки личности Бунина. Отмечено, что в большинстве текстов Бунин ассоциируется с ушедшей в прошлое культурной и литературной традицией, в чем авторы воспоминаний усматривают его личностную и творческую трагедию. Вместе с тем никто из мемуаристов не оспаривает уникальности и неповторимости личности, творческой позиции и наследия Бунина и его роли хранителя традиции в условиях изгнания.

    Ключевые слова: русская культура, литература, эмигрантская литература, традиция, мемуары, автор, (авто)образ, (авто)репрезентация, (ин)вариант, художественный, экзистенциальный, позитивный, негативный.

     

    Литература

    1. Классик без ретуши: литературный мир о творчестве И.А. Бунина: критические отзывы, эссе, пародии (1890–1950-е годы): антология. М.: Книжница: Русский путь, 2010. 928 с.
    2. Шаховская З.А. В поисках Набокова. Отражения. М.: Книга, 1991. 319 с.
    3. Бахрах А.В. Бунин в халате. По памяти, по записям. Нью-Йорк: Товарищество Зарубежных Писателей, 1979. 176 с.
    4. Кузнецова Г.Н. Грасский дневник. СПб.: Издательский дом «Мiр», 2009. 496 с.
    5. Одоевцева И. Избранное: Стихотворения. На берегах Невы. На берегах Сены. М.: Согласие, 1998. 960 с.
    6. Берберова Н.Н. Курсив мой: автобиография. М.: Согласие, 1996. 376 с.
    7. И.А. Бунин. Новые материалы. Вып. II. М.: Русский путь, 2010. 536 с.
    8. Яновский В.С. Поля Елисейские: книга памяти. М.: Астрель, 2012. 479 с.
    9. Конт-Спонвиль А. Философский словарь. М.: Этерна, 2012. 752 с.
    10. Вести из провинции. Письма Сергея Горного Александру Амфитеатрову // Русская культура ХХ века на родине и в эмиграции. Имена. Проблемы. Факты. М.: МГУ, 2000. С. 195–224.
    11. Адамович Г.В. Одиночество и свобода. СПб.: Алетейя, 2002. С. 77–124.
    12. Наживин И.Ф. Неглубокоуважаемые. Тяньцзин: Серебренников, 1935. 407 с.
    13. Вишняк М.В. «Современные записки»: воспоминания редактора. СПб.: Logos; Дюссельдорф: Голубой всадник, 1993. 234 с.
    14. Зайцев Б.К. <О Буниных> // Зайцев Б.К. Собр. соч.: в 5 т. Т. 9. М.: Русскaя книга, 2000. С. 453–457.
    15. И.А. Бунин. Новые материалы. Вып. I. М.: Русский путь, 2004. 584 с.

     

  16. Present and future of Francophony, or Battle for French

    УДК 811.133.1

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.041              

     

    Ветчинова Марина Николаевна,

    доктор педагогических наук, доцент,

    профессор кафедры иностранных языков и

    профессиональной коммуникации

    Курский государственный университет

    e-mail: marx2003@list.ru

     

    Проанализированы место и роль французского языка в языковой картине мира, приведены цифры, характеризующие его позицию. Показана история создания и современная деятельность Международной организации франкоязычных стран, а также история возникновения термина «франкофония», отмечены ракурсы его употребления. Приведены данные об использовании французского языка на Африканском континенте, высказаны обоснованные предположения о том, какое место он будет занимать в Африке в будущем. Исследована деятельность Французского государства и международных общественных институтов по популяризации французского языка в мире, отмечены инициативы по его продвижению. Представлены сведения об изучении французского языка в различных странах, подчеркнута особая роль педагогов в его изучении, выделены трудности конкурентной борьбы с английским языком. Представлены математические расчеты, благодаря которым уже на сегодняшний день можно предположить важную роль и значимое место французского среди других языков планеты в середине XXI в.

    Ключевые слова: французский язык, франкофония, Международная организация Франкофонии, Университетское агентство Франкофонии.

     

    Литература

     1. Et les plus belles langues du monde sont… URL: https://www.ef.com/cafr/blog/language/les-plus-belles-langues-du-monde/ (12.10.2020).

    2. Combien de francophones dans le monde. URL: http://observatoire.francophonie.org/qui-parle-francais-dans-le-monde/ (01.11.2020).

    3. Dans le monde, le français, une langue bien vivante! URL: https://fondationlanguefrancaise.org/une-langue-importante/ (12.11.2020).

    4. Combien de francophones dans le monde. URL: http://observatoire.francophonie.org/qui-parle-francais-dans-le-monde/ (14.10.2020).

    5. Report du XVIIIe Sommet de la Francophonie. URL: https://www.francophonie.org/report-du-xviiie-sommet-de-la-francophonie-1345 (15.10.2020).

    6. Grinand A. La francophonie dans le monde. URL: http://www.cs3r.org/4396-la_francophonie_dans_le_monde (02.11.2020).

    7. Wolff А. Qu’est-ce qu’un francophone? URL: http://observatoire.francophonie.org/wp-content/uploads/2016/02/Qu-est-ce-qu-un-francophone-site.pdf (02.12.2020).

    8. Франкофония. URL: https://dic.academic.ru/dic.nsf/ruwiki/242965 (28.11.2020).

    9. Francophonie. URL: https://fr.wikipedia.org/wiki/Francophonie (22.11.2020).

    10. Combien de francophones dans le monde. URL: http://observatoire.francophonie.org/qui-parle-francais-dans-le-monde/ (29.11.2020).

    11. La langue française au sud. URL: http://observatoire.francophonie.org/qui-parle-francais-dans-le-monde/la-langue-francaise-en-afrique/ (18.11.2020).

    12. Report du XVIIIe Sommet de la Francophonie. URL : https://www.francophonie.org/report-du-xviiie-sommet-de-la-francophonie-1345 (19.10.2020).

    13. Emmanuel Macron veut faire du français la première langue d’Afrique et du monde. URL: https://www.lefigaro.fr/langue-francaise/francophonie/2017/11/28/37006-20171128ARTFIG00273-emmanuel-macron-veut-faire-du-francais-la-premiere-langue-d-afrique-et-du-monde.php (29.11.2020).

    14. La langue française et l’influence de la France dans le monde. URL: http://www.academie-francaise.fr/la-langue-francaise-et-linfluence-de-la-france-dans-le-monde (22.11.2020).

    15. Develey A. Le français est la deuxième langue la plus étudiée dans l’Union européenne. URL: https://www.lefigaro.fr/langue-francaise/actu-des-mots/2017/02/25/37002-20170225ARTFIG00101-le-francais-est-la-deuxieme-langue-la-plus-etudiee-dans-l-union-europeenne.php (12.11.2020).

    16. Tunisie: le français bientôt remplacé par l’anglais à l’école. URL: https://www.lefigaro.fr/langue-francaise/francophonie/2016/10/28/37006-20161028ARTFIG00242-tunisie-le-francais-bientot-remplace-par-l-anglais-a-l-ecole.php (02.11.2020).

    17. L’Agence Universitaire de la Francophonie. 26 novembre 2020: le jour du Professeur de Français. URL: https://www.auf.org/ (01.12.2020).

    18. L’Agence Universitaire de la Francophonie. Qui nous sommes. URL: https://www.auf.org/ (23.11.2020).

    19. Develey A. La langue française gagne trente millions de locuteurs dans le monde. URL: https://www.lefigaro.fr/langue-francaise/francophonie/2018/10/10/37006-20181010ARTFIG00119-la-langue-francaise-gagne-30-millions-de-locuteurs-dans-le-monde.php (12.10.2020).

  17. Transtextual study of cinematic discourse

    УДК 81`42

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.093            

     

    Dukhovnaya Tatiana Valeryevna,

    Candidate of Philology, Senior Lecturer

    of the Applied Linguistics and Information Technology Department

    Kuban State University

    e-mail: tdukhovnaya@mail.ru  

     

    Рассмотрены текстовые связи, устанавливаемые кинодискурсом с другими прецедентными дискурсами. В основе исследования — теория транстекстуальности, разработанная французским ученым Ж. Женеттом. Доказана способность кинодискурса образовывать все типы транcтекстуальных связей: интер-, пара-, мета-, гипер- и архитекстуальные. В результате анализа данных связей определены их специфические особенности и функции: эксплицитно и имплицитно передавать смыслы; делать отсылки к литературным текстам, предыдущим кинопроизведениям, кинообразам; влиять на процесс восприятия и понимания кинодискурса; направлять зрительские ожидания в определенную сторону; модифицировать дискурс из прошлого с помощью настоящего и с помощью прошлого предугадывать будущий. Проведенное исследование позволит внести вклад в дальнейшее изучение кинодискурса и выявить важную характеристику его структуры — открытость.

    Ключевые слова: кинодискурс, транстекстуальность, интертекстуальность, паратекстуальность, метатекстуальность, гипертекстуальность, архитекстуальность.

       

    References

    1. Allen G. Intertextuality (The new critical idiom). New York: Routledge, 2011. 256 p.
    2. Androutsopoulos J. Introduction: Language and society in cinematic discourse // Multilingua. 2012. Vol. 31. P. 139–154.
    3. Barthes R. The rustle of language / transl. by Richard Howard. Oxford: Basil Blackwell, 1986. 373 p.
    4. Beaugrande R., Dressler W.U. Introduction to text linguistics. New York: Routledge, 2013. 286 p.
    5. Bednarek M. The language of fictional television: drama and identity. London: Continuum, 2010. 304 p.
    6. Bednarek M. Constructing “Nerdiness”: characterization in “The Big Bang Theory” // Multilingua. 2012. Vol. 31 (2–3). P. 199–229.
    7. Chepinchikj N., Thompson C. Analysing cinematic discourse using conversation analysis // Discourse, Context and Media. 2016. Vol. 14. P. 40–53.
    8. Chen Y., Wang W. Relating visual images to subtitle translation in “Finding Nemo”: a multi-semiotic interplay // Translation and Interpreting. 2016. Vol. 8 (1). P. 69–85.
    9. Chovanec J. Humour in quasi-conversations: Constructing fun in online sports journalism // The pragmatics of humour across discourse domains / Dynel M. (ed.). London: Routledge and Kegan Paul, 2011. P. 243–264.
    10. Dynel М. Stranger than fiction? A few methodological notes on linguistic research in film discourse // Brno Studies in English. 2011. Vol. 37 (1). P. 41–46.
    11. Genette G. Palimpsests: literature in the second degree / transl. by Ch. Newman, C. Doubinsky. Lincoln: University of Nebraska Press, 1997. 491 p.
    12. Janney R. Pragmatics and cinematic discourse // Lodz Papers in Pragmatics. 2012. Vol. 8 (1). P. 85–113.
    13. Kline T.J. Screening the text: Intertextuality in new wave French cinema. Baltimore: The Johns Hopkins University Press, 2002. 324 p.
    14. Kristeva J. Desire in language: A semiotic approach to literature and art. New York: Columbia University Press, 1980. 305 p.
    15. Metz C. Film language: A semiotics of the cinema. New York: Oxford University Press, 1974. 286 p.
    16. Telecinematic discourse: Approaches to the language of films and television series / Piazza R., Bednarek M., Rossi F. (eds.). Amsterdam; Philadelphia: John Benjamins Publishing Company, 2011. 327 p.
    17. Reid G. Transtextuality in film adaptation: Fidelity revisited // Congress of the Humanities, Joint session of Association for Canadian and Quebec Literatures and Film Studies Association of Canada. London: University of Western Ontario, 2005.
    18. Richardson K. Television dramatic dialogue: A sociolinguistic study. New York: Oxford University Press, 2010. 272 p.
    19. Sakellariou P. Intertextualit // The Routledge Encyclopedia of Translation Studies / Baker M., Saldanha G. (eds.). 2019. P. 266–270.
    20. Vikulova L.G. Magic French literary fairy tale of the late XVI — early XVIII century. Irkutsk: Irkutsk State Linguistic University, 2001. 286 p.
    21. Yampolskiy M. Intertextuality and cinematography. Moscow: RIK “Kultura”, 1993. 464 p.
    22. Transtextual study of four paintings of the contemporary artist, Aydin Aghdashloo / Yazdanpanah M., Kateb F., Dadvar A., Kermani M.H. // Kimiya-Ye-Honar Journal. 2019. Vol. 29. P. 72–83.

     

     

  18. Transformations of phraseological units in Russian and Slovak advertising slogans

    УДК (81`37=161.1=162.4):659.1

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.011        

     

    Gajarsky Lukas,

    Candidate of Philology,

    Senior Lecturer of the Russian Studies Department

    University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava (Slovakia)

    e-mail: lukas.gajarsky@ucm.sk

    Iermachkova Olga E.,

    Candidate of Philology,

    Senior Lecturer of the Russian Studies Department

    University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava (Slovakia)

    e-mail: olga.iermachkova@ucm.sk

    Spisiakova Andrea,

    Candidate of Philology,

    Senior Lecturer of the Russian Studies Department

    University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava (Slovakia)

    e-mail: andrea.spisiakova@ucm.sk

     

    Рассмотрена проблематика трансформаций фразеологизмов в русских и словацких рекламных слоганах. Рекламный слоган с момента своего существования ставил первостепенную задачу: привлечь внимание реципиента, заинтересовать потенциального покупателя, мотивировать его к покупке. Когда классические языковые средства и приемы оказываются недейственными, устаревшими или малоэффективными, создатели рекламных слоганов прибегают к различным трансформациям существующего и знакомого определенному обществу материала, языковым играм и другим экспериментам с языком. Трансформации фразеологизмов — это оправданный, эффективный и весьма актуальный метод привлечения внимания в различных сферах коммуникации (СМИ, художественная литература, интернет, блоги, реклама, политика и др.). Доминантную позицию в рекламе данный прием занимает уже не одно десятилетие, т.к. устойчивые выражения или аллюзии на них апеллируют к мудрости народа, его истокам, вызывают в памяти положительные образы. Цель настоящей статьи — проследить трансформации фразеологических единиц в рекламе на примере двух славянских языков, проанализировать конкретные примеры трансформаций, созданные российскими и словацкими авторами, рассмотреть приемы создания таких трансформаций, отметить их особенности, сделать соответствующие выводы.

    Ключевые слова: фразеологизм, трансформация, дефразеологизация, реклама, рекламный слоган.

     

    References

    1. Eco U. Otsutstvujushhaja struktura. Vvedenie v semiologiju. TOOTK “Petropolis”, 1998. 432 s.

    2. Grigorjanová T. Frazeologické metamorfózy v slovensko-ruskom politickom diskurze // Slovo v slovníku: aspekty lexikálnej sémantiky — gramatika — štylistika (pragmatika). Bratislava: Veda, 2012. P. 109–117.

    3. Grigorjanová T., Spišiaková A. Štruktúrno-sémantické frazeologické modifikácie v slovenskom a ruskom mediálnom texte // Slavica Slovaca. 2020.Vol. 55. No. 2. P. 211–222.

    4. Grominová A. Motif of world transfiguration in Ivan Zhdanovs poem Orans // Quaestio Rossica. 2019. Vol. 7. No. 3. P. 983–991.

    5. Mokienko V.M. Slavianskaia frazeologiia. Moscow: Vysshaia shkola, 1989. 287 s.

    6. Mokienko V.M., Melerovich A.M. Frazeologizmy v russkoi rechi: Slovar. Moscow: Russkie slovari, 1997. 864 s.

    7. Novoseltseva V.A. Konceptualizaciia vremeni v russkoi frazeologii i chudozhestvennyh tekstach (dissertaciia). Krasnodar: Kubanskii gosudarstvennyi un-t, 2005.

    8. Teliya V.N. Pervoocherednye zadachi i metodologicheskie problemy issledovaniia frazeologicheskogo sostava iazyka v kontekste kul’tury // Frazeologiia v kontekste kul’tury. Moscow: Iazyki russkoi kul’tury, 1999. S. 13–24.

    9. Tyshchenko O. The linguistic and cultural image of weaving craft in paroemias and phrasemes: East and West Slavic Context // Slavica Slovaca. 2020. Vol. 55. No. 2. P. 238–256.

    10. Shmelev D.N. Sovremennyi russkii iazyk: Leksika: ucheb. posobie. Moscow, 2019. 336 s.

    11. Shuczin’ L.L. Otrazhenie nacional’no-kul’turnogo aspekta v kitaiskich i russkich frazeologizmach // Nauchnye vedomosti. Seriia: Gumanitarnye nauki. 2018. T. 37. No. 4.

     

  19. M. Valek, G. Aygi and “Woman on the Right”, or The first Slovak translation of G. Aygi’s poetry in the context of the 1960s and modern reception

     

    УДК 81`25=161.1=162..4

    https://doi.org/10.20339/PhS.4-21.080                      

     

    Верина Ульяна,

    доктор филологических наук,

    доцент кафедры истории белорусской литературы

    Белорусский государственный университет

    e-mail: verina14@rambler.ru 

    Громинова Андреа,

    кандидат философских наук,

    доцент, заведующая кафедрой русистики

    Университет св. Кирилла и Мефодия в Трнаве

    (Словацкая Республика)

    e-mail: andrea.grominova@gmail.com

     

    Книга поэзии Г. Айги в переводе на словацкий язык “Žena sprava” («Женщина справа») была издана в 1967 г. В том же году вышла книга чешских переводов, однако именно она занимает первое место в библиографии Г. Айги и обращает на себя преимущественное внимание в исследованиях. В работе рассмотрены особенности словацкого издания переводчика и поэта М. Валека. Переводы появились в период, когда в центре внимания словацких поэтов были проблемы поиска современного художественного языка и модифицирования оригинала в соответствии с художественной концепцией поэта-переводчика. Интерес М. Валека к поэзии Г. Айги был связан с этим кругом проблем, в переводах отмечена стилистика самого М. Валека и приоритетные для него экзистенциальность и метафоричность без учета особенностей формы оригинала. Современные словацкие переводы поэзии Г. Айги в большей степени ориентированы на передачу формального новаторства, сохранение авторской пунктуации и графики. Новизна стиха Г. Айги была разносторонне проанализирована только в 2000-х гг., хотя и на сегодняшний день она исследована далеко не в полной мере. Впервые сопоставлены переводы разных лет, взгляды Г. Айги и М. Валека на свободный стих, а также дана оценка переводов самим Г. Айги.

    Ключевые слова: поэтический перевод, русско-словацкий перевод, Геннадий Айги, Мирослав Валек.

     

    Литература

    1. Айги Г. Отмеченная зима. Париж: Синтаксис, 1982.

    2. Айги Г. Разговор на расстоянии: статьи, эссе, беседы, стихи. СПб.: Лимбус Пресс, 2001.

    3. Верина У. Идиостиль Г. Айги в интерпретации переводчиков М. Валека и О. Машковой // Spisovné jazyky západných a východných Slovanov v synchrónii a diachrónii: otázky teórie: zborník vedeckých príspektov / ed. V. Liashuk. Banská Bystricа: Belianum: Vydavateľstvo Univerzity Matej Bela v Banskej Bystrici, 2019. S. 214–222.

    4. Ajgi G. Obdarená zima: lyrika, eseje, memoáre, rozhovory. Bratislava: F.R. & G., 2008.

    5. Válek М. Básnické dielo. Bratislava: Kalligram, 2005.

    6. Prišiel sa pokloniť domovine Miroslava Válka // Prešovský informačný server. URL: https://pis.sk/?c=12&id=276 (05.03.2021).

    7. Tyšš I. Ideológia a preklad obraz sveta v prekladoch americkej literatúry v r. 1948–1989: dizertačná práca. Nitra: FF UKF, 2016.

    8. Шведова Н.В. «Взойди на небе грустных вместо радуги…» (Современный взгляд на поэзию М. Валека) // Славянский альманах — 2006. М.: Индрик, 2007. С. 373–384.

    9. Валек М. Стихи / пер. со словац.; предисл. В. Огнева. М.: Художественная литература, 1980.

    10. Ajgi G. Žena sprava. Bratislava: Smena, 1967.

    11. Фатеева Н.А. «Мельчайших слов счастливые согласия…» (О континуальной дискретности текстов Г. Айги) // Айги: материалы, исследования, эссе: в 2 т. Т. 1. М.: Вест-Консалтинг, 2006. С. 6–16.

    12. Орлицкий Ю.Б. Динамика стиха и прозы в русской словесности. М.: РГГУ, 2008.

    13. Zambor J. Preklad ako umenie. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2000.

    14. Zambor J. Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013.

    15. Slobodník D. Rozširovanie registra // Kultúrny život. 1967. December 1. S. 4.

    16. Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. 20 storočie. L — Ž / zostavili О. Kovačičová, М. Kusá. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV — VEDA, 2017.

    17. Житенев А. Стихотворение «Степень: остоики» Г. Айги: от черновиков к окончательному тексту // Новый филологический вестник. 2017. № 4 (43). С. 166–178.

    18. Азарова Н. Многоязычие Айги и языки-посредники // Russian Literature. 2016. № 79–80. С. 29–44.